BBCON 2018 alias byť na con-e a byť na CON-e

Tentokrát som neodolala a vyrazila do Banskej Bystrice na obnovený festival (BBCON 2018, Banská Bystrica, 13. a 14.07.2018). Opäť to bol deň dovolenky v práci a aj teraz ma trochu zmáhala únava. Bola som na tom však oveľa lepšie ako v Košiciach. A neľutujem! Jeden z najlepších festivalov, aké som zažila...


PIATOK!

Aby som však ozrejmila všetky udalosti pred, tak som lanárila kade-koho (dobre, tak veľa ich zas nebolo... nie všetci moji kamaráti a kamarátky sú na tieto scifi, fantasy a iné šialenosti). Po pár odmietnutiach bolo rozhodnuté, že idem sama. Vedela som, že tam bude pár známych, takže som vedela, že sa budem môcť k nim pridať (našťastie predo mnou neutekali... alebo im to aspoň nevyšlo :D).

Po ubytovaní v skvelom penzióne v strede mesta som zašla na bryndzové halušky (ako inak predsa) a potom pešky vykročila k miestu k(c)onania. Spravila som jednu zlú odbočku, ale inak som tam dorazila v dobrom čase a bez menších fyzických strát. 20minútová prechádzka bola osviežujúca, aj keď bola hore kopcom.

Opáskovaná, natešená a s miernou obavou ako to nakoniec všetko dopadne, som zakotvila v hlavnej aule, kde mal prednášku Mark E. Pocha. Obsah som už videla (ževraj toto bola mierne upravená verzia... neviem, neviem, Mark... nezdalo sa mi :P), ale bolo fajn sledovať iné publikum ako na to reaguje. Neboli tu tie "potrhlé nástky"... samozrejme, nemyslím to ako urážku. Samozrejme, že Mark si vymyslel aj "skvelú" aktivitku, kedy som tŕpla, aby do toho šli len dobrovoľníci. Povedať nahlas, že nejdem, to by bol dosť veľký trapas. :D Nie som ten typ na aktivizovanie. Po ňom nasledovalo otvorenie festivalu a krst knihy Alternauti od Petra Jelínka. Ako správny podporovateľ, som knihu dočítavala vo štvrtok večer a na krst si navliekla tričko s motívom. Veď nie som nejaké fanúšikovské béčko. A musím povedať, že to stálo fakt za to. Taká showka mi úplne vyhovovala -  vtipná, k veci, zaujímavá a aj sa niečo dozviete. A ani tých pár vulgarizmov nevadilo, boli použité vo vhodnom čase a mieste.

Po krste som zakotvila pri stole alternautských tričiek v zložení Mark, Peťo, Erika Jarkovská (vydavateľka - Enribook) a ja. Potom som stihla prednášku Elendilky o seriáloch, po ktorej sme konečne naše mailové konverzácie zmenili na osobné potykanie si. Niekde medzi tým všetkým sme sa ešte stihli pozdraviť s Jurajom z Multiverza.

Po programe začínala párty, kam som šla v sprievode známych tvárí ako je Mark a Peťo. Okrem toho sme tam boli aj s partičkou z Multiverza. Hrali sme dokonca pingpong a stolný futbal, sedeli a rozprávali sa. Čo sa človek od tých chlapov v pokročilom nočnom čase nedozvie... :D

Nočná prechádzka po meste mala svoje čaro a na penzión som dorazila o pol druhej, kedy som sa hlásila, že som dorazila živá a zdravá.


Ako to vyzeralo z pohľadu Multiverza - TU.


SOBOTA!

V sobotu som vstala o deviatej a bola som rada, že som. O desiatej som bola dohodnutá na raňajky, ktoré som strávila v skvelej spoločnosti. Bol to skôr taký brunch, keďže sme na nich strávili dve hodiny. Konečne rozhovor s niekým, kto vie o čom hovorím, keď spomeniem látkovanie a nepozerá na mňa čudne. Ďakujem Zuzka. ;)

Po tom som šla na penzión, rozhodovala sa, čo si oblečiem a čo zbalím ako náhradné oblečenie. Počas vykračovania hore briežkom ma zastihol začínajúci dážď, pred ktorým som sa schovala pod nedokončenú bytovku. A potom to prišlo. Lejak! Ale aký! Stála som tam asi 10 minút a ľutovala dievčinu cez cestu, ktorá bojovala s toľkými kvapkami.

Pred budovou univerzity bol v sobotu rozložený stánok s jedlom a keďže sa mi už zbiehali slinky, pozerala som na výber. Ale vyhľadala som Peťa, ktorý nepohrdol predstavou jedla a tak som mohla uspokojiť svoju základnú životnú potrebu, aby som mohla spokojne ísť pozrieť krst knihy Juraja Červenáka (presnejšie Horiacu ríšu). Bola som, zažila som... a vlastne od autora som čítala len jednu knihu a jednu poviedku... popravde som chcela obzrieť vydavateľskú konkurenciu a aj vidieť autora naživo na niektorej z jeho akcií. Mala by som si toho Bohatiera zohnať...

Do večernej tomboly som ešte stihla Elendilku a krátke spiknutie na november v podobe Kozmodrómu (viac info čoskoro). Kúsok z prednášky o ženách v slovenskej fantastike od Alexandry Pavelkovej, ktorú som už raz absolvovala na inom festivale. A potom som si vypočula prednášku od Jany Plauchovej o havárii raketoplánu Challenger. Akože ľudia... bola som v šoku! To útle žieňa v sebe skrýva samé prekvapenia! Už sa teším ako budem od nej čítať niektorú z jej kníh, lebo aj v tomto mám medzery. A keďže som žena mnohých funkcií, mohla som sa s autorkou aj porozprávať, pretože sme spolu riešili niečo ohľadom vydania knihy... ale zatiaľ je to v zárodku... takže pššššt. Taktiež som stihla kúsok prednášky Ondreja Hereca, ktorej mi je ľúto, pretože to bola tiež pecka! A ešte som videla aj fanfilm k Star Wars, ale keďže mne sa to trochu mieša, nedokázala som poňať to prepojenie. Nie som zas až taký fanda. Harrison Ford, Han Solo a s tým si vystačím (asi viacerí pri tomto vyhlásení trpia... ale čo už...). Ale z technického hľadiska bol film... sánka dole.

Na tombole som so svojimi dvomi lístkami vyhrala veľké NIČ. :D Ale aspoň som od Adama vydrankala knihu Farby strachu, ktorú už aj tak mal. Takže aspoň nejaký úlovok som z nej mala.

Aj v sobotu večer bola párty, i keď to už bolo v miernejšej a tichšej atmosfére. Tu sme s Peťom robili tandemovú dvojku s hosťovaním Multiverzum partičky.

Tentokrát som sa dostala na penzión tesne po polnoci. Ako popoluška... ale môj princ bol doma.


Reportáž z miestnej televízie Bystrica SiTy si môžete pozrieť TU.


NEDEĽA!

Ráno smer omša, kde sa na mňa pri podávaní rúk ujo divne pozeral. Žeby sa mu nezdala moja mikina so štítom Kapitána Ameriky? Lepšie než tričko z Fallout 4. :D No čo?! Ráno bola ešte zima a mala som zbalený obmedzený šatník.

Po zbalení sa, odubytovaní a naraňajkovaní sa v nákupnom centre, som po hlavnom námestí ťahala kufor na stanicu, keď som stretla brata mojej spolužiačky zo základnej školy. Akože svet je malý, naozaj... stretnúť rodného dedinčana v strede Slovenska?

Vo vlaku som dočítavala rukopis, pričom som po každej stránke upadala do trhaného spánku. Nebol nudný, ale teplo a vyčerpanosť robili svoje. Po vylodení sa na stanici a sledovaní informácie, že ešte hodinu čakám na prípoj domov, ma prekvapil Peťo, ktorý šiel nakoniec rovnakým vlakom ako ja. Ale tentokrát sme sa v ňom nestretli. Ale možno by už nezvládol toľko času v mojej spoločnosti. Občas s tým majú problém aj ľudia, čo ma poznajú dlhšie (a niekedy aj ja). :D



A čo si z tohto všetkého odnášam (okrem znášky kníh a iných vecí)? Že byť na con-e, nie je to isté, ako byť na CON-e. Pretože to druhé v sebe zahŕňa známych, zábavu a nielen pasívne prežitie tých pár dní, kedy to, že ste tak trochu divný, je vlastne okej. Už som ten pocit pocítila aj ja a je super. Takže CON-ujte!

A veľmi dôležitá myšlienka, ktorú pochopí len hŕstka ľudí "... píšeme aj články". Po pravde sa na tejto vete smejem zakaždým, čo si na tú situáciu a popis spomeniem. To by ste tam proste museli byť. :P

Takže ďakujem nielen organizátorom, ale aj ľuďom s ktorými som tie dva dni mohla byť. Fakt som si to užila. ;)

-DNA-