Bojová porada

(8. časť príbehu PoTom)


Posledných pár dní bolo bezútešných. S Ninou sme na vlastné oči videli lov na ľudí. Naháňal nás jeden z nich, ale akýmsi zázrakom sme prežili. Po tom incidente sme rýchlo bežali späť na našu "základňu". Zvyšok našej skupiny, Marek a Laco, v pokoji sedeli na stoličkách a hrali karty, ktoré niekde našli. Vbehli sme dnu. Lapali sme dych (a tentoraz nie len ja). Všetko sme im vyrozprávali.

"Máme len dve možnosti," začal Marek, "ostaneme tu, alebo pôjdeme preč."

Zmĺkli sme. Možno sa zdá, že to nič nie je. V skutočnosti to bolo rozhodnutie, ktoré nám mohlo zachrániť život. Nešlo tu len o niečo, čo je v knihách alebo filme. Toto bol skutočný svet! Tu išlo o môj život!

"Ostávam." Ako prvá sa ozvala Nina.

"Ja tiež." Ako druhý sa ozval Marek.

"Mám chuť odísť, ale teraz vás nenechám bez dozoru," pridal sa Laco. "Keď ma dohnali až sem, musím im to vrátiť."

Neozýval som sa. Pozeral som do zeme. Cítil som ich pohľady. Nina zakašľala, ako keby som sám nevedel, že som bol na rade.

"Ja...." začal som, "aj tak nemám kam ísť."

"Našou úlohou bude zistiť o nich viac a dokázať proti nim bojovať," rozhodla Nina.

"Hej," Marek s Lacom prikývli.

"Musíme zmeniť miesto pobytu a vybudovať si poriadnu základňu. A ak bude treba, naverbovať ďalších ľudí," pokračovala Nina.

"Ako to myslíš?" spýtal som sa. "Ak bude treba? Podľa mňa ich bude treba."

"Nezabúdaj, že čím nás je viac, tým ľahšie nás objavia. V pustom meste je väčšia skupina nápadná," pripomenul mi Marek.

"To chápem," oprel som sa o najbližší kancelársky stôl. "Na začiatku musíme zistiť, ako to u nich vlastne funguje, ale potom zistíme, že sme slabí. Stačí, ak sa na nich pozrieš a vidíš, že sú v prevahe."

"Určite majú slabú stránku," pridal sa Laco. "Každý ju má."

"Ale každý si ju riadne stráži. A stavím sa, že oni obzvlášť," dokončil som myšlienku.

"Poznáš to tu najviac z nás," obrátila sa na mňa Nina. "Kde by sme mohli spraviť základňu?"

Musel som porozmýšľať. Potrebovali sme niečo, čo by nás dostatočne chránilo, ale zároveň, aby sme mali výhodnú pozíciu. Bolo tu veľa faktorov, ktoré som musel brať v úvahu.

Ešte predtým, ako sme sa odsťahovali, som zašiel za mojou bývalou skupinou. Prišiel som k našej budove, ktorá zívala prázdnotou. Vošiel som do dvora, kde chýbali už len westernové poľné kotúče. Prešiel som budovu od hora dole a nič som nenašiel. Ani nikoho. Buď odišli sami, alebo ich našli. Dúfal som, že prvá možnosť bola správna. I keď mi neverili, nechcel som, aby ich zotročili. Andrea bola celkom milá a vedel som si s ňou predstaviť aj iné veci, ako len rozpačité rozhovory.