Ako som prežila rok 2017
Krátke zhrnutie bodov, ktoré som chcela dosiahnuť/zrealizovať v roku 2017 (viac o nich v článku Plány na rok 2017):
- Trápenie Anabely sa neuskutočnilo a stále trvá... ale jedna zrealizovaná audionahrávka je! V zálohe ich je viac, ale nemala som čas ich postrihať.
- Chakakeb odohraný a nie len raz. Stretnutie abdoňákov si stále nemôžem odškrtnúť zo zoznamu.
- Príbeh do Keavadu 2 som nedopísala. Z Nevoľnosti som nenapísala tých 50 strán (takže sa musím hecnúť tento rok).
- Prečítala som málo kníh, ale ak prirátam aj rukopisy, tak to číslo je o niečo väčšie.
- Vydavateľskú činnosť radšej nebudem komentovať. :D
- Odrežírovať vlastné divadlo sa mi nepodarilo, keďže som nemala dosť hercov a hlavne miesto na nacvičovanie.
A čo všetko sa okrem nevydarených bodov stalo? Chcela som jednotlivé body zhrnúť podľa mesiacov, ale vzhľadom na rôznorodosť aktivít to nahádžem podľa príbuznosti.
Z Abdonu sme sa tento rok prezentovali na troch festivaloch. Na jar na Animeshow a Game expo mala premiéru hra Chakakeb - hra na hrdinov. Hra spolu s časopismi bola k dispozícii aj na festivale Kozmodróm v októbri (pri propagácii festivalu sme dokonca zazneli aj v rádiu) a aj na festivaloch Nipponfest a Hangukon v novembri. V októbri aj novembri sme ťahali dokonca celé dni (!). Okrem toho sme sa prezentovali aj v rámci Japonských večeroch v Piešťanoch, kam sme dostali pozvánku od Punkstreamu. V septembri sme oslávili naše 5.-te narodeniny!
Moje písanie bolo v úzadí... buď som písala do Abdonu alebo som občas niečo ťukla do pokračovania Nevoľnosti či Keavadu... ale bieda... a veľká. Bola som však na svojej prvej besede v bratislavskom Kalabe v rámci literárnych aktivít.
Vo vydavateľstve som sa však činila. Okrem stretnutí, ktoré som absolvovala v Brne, Novom Meste nad Váhom, Košiciach, Bratislave, Nových Zámkoch sme mali aj UKP (uvedenie knihy do predaja) a besedy. UKP sme absolvovali v Skalici (Slovo je nádych), Novom Meste nad Váhom (Nepriatelia Urdisu), Prahe (Stratiť, no vyhrať), Bratislave (Spiatočný lístok na západ). Besedy spojené s čítaním - akcia pre školu v Holíči (Slovo je nádych), Letný Galacon a Istrocon/Comics salon (Nepriatelia Urdisu), Drahovce (Stratiť, no vyhrať). Zúčastnila som sa aj vyhlásenia Najkrajšie knihy Slovenska 2016 a samozrejme, že sme nič nevyhrali, ale aspoň se mali knihu vystavenú v Bibiane.
Z kultúrnych zážitkov môžem spomenúť predstavenie Horúca sprcha (ktoré vás dostane do kolien), predstavenie Dve tváre jedného klamstva (hru napísal abdoňák Tomáš Beník a zrežírovala ju moja sestra v rámci nášho ochotníckeho divadla BOT), Slam Poetry v Bratislave (i keď radšej počúvam tú našu slovenčinu), Bibliotéka a aj Mafiánske historky. A okúsila som MMA súboje... našťastie iba ako divák, neviem, či by som to dala v tej klietke. :D A taktiež spomeniem krst knihy Poháre túžby, kde som sa porozprávala aj s autorkou.
Z osobných vecí to boli dve svadby. Z dovolenkových vecí to boli Košice, Praha a aj týždňová dovolenka, o ktorej sa dozviete v cestopise v rámci Abdonu. Tentokrát to bolo opäť Vinné, ale aj Nový Ruskov a Stará Turá.
A keďže moja rýchlosť je "obdivuhodná", tak tento sumár píšem v polovici roka 2018 a je to dosť ťažké... pospomínať si...
Ale ak mám zhrnúť, koho som za rok 2017 stretla, tak začnem... Charlie z Abdonu a príjemné blúdenie po Brne, pretože všetky podniky sú doobeda v sobotu zavreté. :D
Viacerých ľudí som si popridávala na FB, pretože komunita umelcov je veľká... ale koho som stretla naživo... hmm... budem písať na preskačku, pretože mám v tom chaos. :D
Autor Jakub Mišči, prvý autor, ktorý bol ochotný prísť za mnou do BA. Jeho humor a rozhľadenosť obdivujem v čete doteraz. Vždy vie zdvihnúť náladu. Autorka Markéta Harasimová, ktorá je úspešnou spisovateľkou v Čechách a má aj vlastné vydavateľstvo. Spoznala som ju na krste jej knihy, ktorá bola preložená vo vydavateľstve Magna. Medzi veľké okamihy patrí aj stretnutie s ľuďmi z Knižného klubu Paľikerav, s ktorými je kopec srandy a keď sa stretneme, vždy je veselo. A medzi recenzentkami mám aj fanúšičku (milé, nie? :)). Nádejný spisovateľ Oliver, s ktorým sme si pripíjali panákom v kaviarni Panta Rhei. To musíš jednoducho zažiť. Ale treba osláviť nádejnú spoluprácu. :D Na jednom letnom festivale som sa dostala medzi partičku ľudí a s jedným z nich som dokonca stále v kontakte (áno, Rado si to ty). Je to veľmi šikovný cosplayer a určite si ho na rôznych conoch stretli aj vy.
Samozrejme, že aj tento rok som mala podporný tím. Ale nebudem ich spomínať pri každom zhrnutí predsa (!). A spoznala som viac ľudí, ale nejako to nemám chuť tak suchopárne vymenovať a opísať stretnutia by bolo na dlho. Ale ak môžem, tak spoiler na rok 2018 - to bude pecka! Lebo polrok za mnou a toľko toho mám za sebou, že až! :D Takže o rok sa polepším a napíšem to skôr (už aby som si písala tie záchytné body).
-DNA-