Zrazu bolo všetko také ľahké. Zobrali ma do jednej miestnosti, kde ma ošatili zvláštnou látkou. Bola jemná a taká príjemná. Potom som niečo podpísal. Mám pocit, že to bolo o nejakom byte a pod. Dúfam, že som nepodpísal nejakú vec, ktorá ma nakoniec prinúti zomrieť.

Zobudil som na to, že ma niekto fackoval. Otriasol som sa a facky prestali. "Prepáčte, ale museli sme vás nejako zobudiť," ospravedlňoval sa červený emzák. Ako som si všimol, napriahnutú ruku mal kávovožltý. "Budem vám tykať, veď aj tak si nepotrpíme na slová, ale na gestá." Červený sa posadil na stoličku vedľa mňa. "Asi sme ťa zaskočili, keď si...

Hlavou mi vírili myšlienky. Tváriť sa, že som úplný debil, čo by nebolo až také ťažké. Tváriť sa, že poznám veľmi vplyvných ľudí, ktorí sa niekde ukryli. Tváriť sa, že neviem o čo im ide, čo by tiež nebolo ťažké. Tváriť sa, že som sa sem dostal schválne a v zálohe mám celú armádu. Snažil som sa pomykať...

V cele som strávil dva dni. Nikoho z nás nezobrali preč. Od mojich spoluväzňov som zistil veľa užitočných informácií.

Na muža som vychrlil veľa otázok, na ktoré mi neodpovedal. Priniesol mi jedlo, pitie a nechal ma tam samého. Neviem prečo poslali človeka. Ani ma neprezrel, ani mi nedal najavo, že sme z tej istej rasy. Nemohol som sa najesť a tak som aspoň zaspal. Zobudil som sa s uvoľnenými rukami. Vrhol som sa k jedlu. Vodu som hltal veľkými...

"Hm," zamrmlal som. Čo iné som mal povedať, aj tak by mi nerozumeli alebo hej? Červené postavičky sa na mňa stále pozerali a nerobili nič. Bolo mi to podozrivé. Puškou som namieril tesne vedľa jedného z nich a vystrelil. Guľka ho minula. Spozorneli. Aspoň som si to myslel.

Bol to zvuk toho dobre štartujúceho motora z čias dávno minulých (aspoň pre mňa). Potichu som si dal z ramena dole pušku a chytil ju do ruky. Zo strany odkiaľ prichádzal zvuk, sa ozvali výkriky a cupitanie nôh po tráve. Učupil som sa ešte viac a okolo mňa prebehlo päť žien a traja muži. Mali na sebe biele tuniky. Presne...

Do batohu som si nabalil nejaké jedlo (sucháre, konzervy), jednu fľašu tvrdého a vodu na pitie. Nabalil som pušku s nábojmi, nôž, ktorý som si pripol dole na nohu. Oblečenie i obuv som mal do terénu, tak s tým nebol problém. Nemohol som zabudnúť na zápalky a aj baterku, ale mal som už len pár bateriek do nej, tak s...

Krčil som sa v suteréne nejakej viacposchodovej budovy. Bola už tma. V duchu som si nadával, prečo som šiel do mesta. Sám! Som normálny?! Nie, lepšie položená otázka je: Môžem mať takú smolu? Odpoveď je jasná. Áno, môžem.