Občerstvenie

(19. časť príbehu PoTom)


Hlavou mi vírili myšlienky. Tváriť sa, že som úplný debil, čo by nebolo až také ťažké. Tváriť sa, že poznám veľmi vplyvných ľudí, ktorí sa niekde ukryli. Tváriť sa, že neviem o čo im ide, čo by tiež nebolo ťažké. Tváriť sa, že som sa sem dostal schválne a v zálohe mám celú armádu. Snažil som sa pomykať rukami, ale márne. Tak som si aspoň klopkal nohou do rytmu a hmkal si pri tom.

Predo mnou prebiehala živá diskusia. Niektorí sa na mňa chvíľu pozerali, ale asi som ich prestal baviť, lebo sa otočili k susedovi a živo diskutovali. Nevyrušovalo ich ani moje hmkanie. Zakašľal som. Nič.

Tak som čakal.

Prešla pol hodina a ja som tam stále sedel a nič nerobil. Začali mi trochu tŕpnuť ruky. už aj repertoár mojich hmkajúcich pesničiek.

Prešiel mnou kŕč. Naštval som sa a pomykal som rukami. Nič. Mal som pocit ako keby som hádzal nejakými šulcami látky naplnených vatou. Tak som sa mykal, až som sa prevrátil na stoličke. Moja nová poloha bola na boku na zemi. Dosť to zarachotilo a dúfal som, že teraz sa o mňa nebudú zaujímať. Mýlil som sa.

Zrazu stálo nado mnou veľa emzáckych hláv a počul som ich ten sprostý rehot. Čo bolo na tom vtipné? Nechajú ma tu sedieť a tŕpnuť. To je naozaj skvelé pohostenie.

Kávovožltí emzáci ma zdvihli a rozviazali mi ruky. Dali predo mňa nejakú tekutinu, ktorá sa síce podobala na našu vodu, ale mala trochu inú konzistenciu. Nechápem odkiaľ ju vzali. Priniesli si ju so sebou? Keď som do nej strčil prstom, nalepila sa naň a ťahala sa za ním. Všetci oči sa upierali na mňa. Uchlipol som si z nej a započul som mrmlanie, ktoré som prisúdil spokojnému prikyvovaniu.

Potom sa predo mňa postavilo nejaké jedlo. Vyzeralo to živo. Veľa dlhých končatín či čoho a divné mľaskavé zvuky. Sledoval som ostatných a učil sa. Poštuchali do toho z viacerých strán a ono sa to nejako rozvinulo. Potom na to vysypali nejaké korenie a zjedli. Zopakoval som to. Predtým, než som si to vložil do úst zaúpel som. Ako náhle sa to dotklo môjho jazyka, tak som dostal prvýkrát v živote kulinársky orgazmus. To bolo JEDLO. Chutilo to báječne. Bolo to pikantné, sladké, slané, kyslé, zaujímavé a neviem čo ešte. Aj tak asi nechcem vedieť, čo to bolo.

Po tomto občerstvení sa všetci otočili ku mne. Boli ticho a zo mňa vyhŕkla veta: Bolo to neskutočne vynikajúce.

"To sme radi," ozval sa oranžový emzák, ktorý sedel najbližšie ku mne. "Je to jedna z našich špecialít. Nebudem však prezrádzať, v čom je finta."

V duchu som mu poďakoval. Ale ako to, že som mu rozumel? On hovoril našou rečou? To naozaj?